Prevzdušňovačky LUFTERA ( Ľuboš B. )

Záhrada bola pre nás vždy hlavným zdrojom kvalitných potravín. Už ako dieťa som si natrel chlebík maslom, niekedy masťou, osolil - a vybehol do záhrady ku každému sústu napráskať do seba priamo zo stoniek čo najviac čerstvej zeleniny. Asi to nebolo zrovna BIO (bolo to v 80-tych rokoch), ale postreky a umelé hnojivá používali rodičia minimálne a „inteligentnú motyku“ (Roundup, Kapazin) sme aj napriek posmeškom niektorých susedov nepoužívali vôbec. Asi sme až natoľko inteligentne pôsobiť nepotrebovali a práca s kovovou motykou na drevenej rúčke nám až tak nevadila.

Dnes vo svojej záhrade nepoužívam ani postreky ani umelé hnojivá a to už vyše dvadsať rokov. Prečo? Pretože jej úrodu konzumujú moje deti, moja rodina. A hlavne preto, že som si odskúšal, že sa to dá. Sústredil som sa na využívanie alelopatických vzťahov rastlín, tým náročnejším rastlinám som občas doprial kupovaný kompost, časom som zapojil skúsenosti o tom, čo kedy ľúbi byť zasiate, kedy dobre zvláda presádzanie, dokonca aj burina sa niekedy poddáva viac inokedy menej. Motivovala ma k tomu aj komunikácia s komunitou Homestead Guru, ktorá sa dlhodobo venuje témam Natural Gardening a Biointensive Gardening.

V takomto nastavení sa v mojej praxi začali prehlbovať dva nedoriešené problémy. Kupovaným kompostom sa snažíte neplytvať – lacno to teda nevychádza. No a v záhrade sa šetrenie výživou postupne prejaví. Dlhodobo motivovaný a aj vďaka aktivite a podpore nesur.tv a lokálnej komunite priateľov, ktorí sa na nej podieľajú, som sa pustil do poctivej výroby vlastného kompostu. Tento proces je na dobrej ceste a my už aj pociťujeme odmenu za kúsok snahy navyše. 

Druhý problém – príprava pôdy. V našej oblasti boli záhrady dlhodobo pravidelne orané malotraktormi. No a akokoľvek vrchnú vrstvu upravím, 15-16 centimetrov od povrchu je pôda neodbytne tvrdá. Asi naivne som predpokladal, že to časom zmäkne. Možno „časom“ aj áno, ale tempo prirodzenej samonápravy asi predsa len nekorešponduje s našimi očakávaniami. Vyššie spomínaná komunita zaujala moju pozornosť po domácky vyrobenými vidlami Ufork, ktorými pôdu odporúčali prevzdušňovať. Nakoľko som v záhradkárstve nič podobné nenašiel, bol som odhodlaný, že si také sám vyrobím. Ale proces domácej improvizovanej výroby chce čas. Niekedy dosť veľa času. V garáži som už mal pár starých želiez, z ktorých to malo vzniknúť, no stále sú tam. Lebo – z kaše ma túto jar vytiahla ponuka od luftera.sk odskúšať prototyp pripravený na výrobu vo vlastnej záhrade. Aj keď ešte nemal krásnu oranžovú povrchovú úpravu, fungoval výborne.

Asi som sa stal jedným z prvých zákazníkov, čo majú toto profesionálne náradie doma a už aj vyskúšané. Javí sa dostatočne robustné, pre prácu v tvrdšej pôde je to právom očakávaná nevyhnutnosť. Príjemné drevené poriská možno občas padnú za obeť húževnatému zápasu v ťažšom nepoznanom teréne, to ale ku komfortu náradia s drevenými poriskami podľa mňa patrí. Pre prácu v udržiavanej pôde ale jednoznačne stačia. A sú pekne farebné. 

Už sa teším, ako im dám na jeseň zabrať. Škoda, že tu neboli už skôr.